Trip To Listen Planet

T R I P   T O   L I S T E N   P L A N E T
C E S T A   O K O L O   P O L   S V E T A

SLOVAKIA  >  UKRAINE  >  RUSSIA  >  ALASKA  >  CANADA  >  USA

predpokladany start 20.3. 2019


... cele sa to zrodilo jedneho dna, konkretne 1.3. 2012 v kancelarii v praci Evojet service v Prahe v momente  13:29:18 pocas jedneho nevinneho skajpoveho pisania si s mojim najlepsim kamaratom Pistom, ktory ma viacmenej nechal v dominantnom monologu za urcteho mojho rozpinajuceho sa stavu, prirodzene sa prejavit a nevedome z velkej hlbky po niecom naozaj zo seba zatuzit a posluchnut.

""    ""
[1.3.2012 11:23:06] steveqwe: posli filipovi :
[1.3.2012 11:23:08] steveqwe: http://www.youtube.com/watch?v=HNMq8XS4LhE
[1.3.2012 12:44:05] Sony Samuel El Solar: no tak to mas ttrochu problem za domom
[1.3.2012 12:45:20] steveqwe: :D
[1.3.2012 13:24:29] Sony Samuel El Solar: kukam si mapu
[1.3.2012 13:24:42] Sony Samuel El Solar: jaaaaaaaaj, take do topre sade
[1.3.2012 13:24:46] steveqwe: si sa posikal ?
[1.3.2012 13:26:35] Sony Samuel El Solar: kukal som dakeho klienta na floride , potom som zacal kukat kde je segra , potom ze kuknem sa teda jak vyzera florida, potom ze jaj tam je miami , potom cuba, dig bahamas, bermuda, na lavo potom Guatemala, Costa rica, potom columbia chile, jaaaaaaaaaaaaj
[1.3.2012 13:27:00] steveqwe: hmmmm
[1.3.2012 13:29:18] Sony Samuel El Solar: mam chut cestovat
[1.3.2012 13:29:31] Sony Samuel El Solar: na vylet setko
[1.3.2012 13:29:38] steveqwe: treba
[1.3.2012 13:30:51] Sony Samuel El Solar: som premyslal ze raz keby nahodou , tak by som zacestoval ze zo zapadnej ameriky do mexica a tade dole do juznej ameriky
[1.3.2012 13:31:19] Sony Samuel El Solar: kedy ideme ?
[1.3.2012 13:32:06] Sony Samuel El Solar: jaaaaaj, a este lepsie tak
[1.3.2012 13:32:08] Sony Samuel El Solar: ze ked uz tak uz
[1.3.2012 13:33:24] steveqwe: ta
[1.3.2012 13:33:27] steveqwe: ja by som siel
[1.3.2012 13:33:28] steveqwe: by
[1.3.2012 13:33:37] steveqwe: ale teraz neviem kam s konopi
[1.3.2012 13:33:43] Sony Samuel El Solar: tak normal z prahy, pakistan , india , cina, tam tade prejst na dalsi kontinent cez aljasku, yukon , britska columbia, a uz amerika, potom mexikco a dole
[1.3.2012 13:33:46] Sony Samuel El Solar: jaaaaaaaaaaj
[1.3.2012 13:33:55] steveqwe: ta da sa sicko
[1.3.2012 13:34:01] steveqwe: len treba chciet zbalit s aa ist
[1.3.2012 13:34:09] Sony Samuel El Solar: a kedy ideme ?
[1.3.2012 13:34:16] steveqwe: ta ja teraz budem rodit
[1.3.2012 13:34:36] Sony Samuel El Solar: co budes rodit ? kukyho ?
[1.3.2012 13:34:41] steveqwe: ta ja znam
[1.3.2012 13:35:57] Sony Samuel El Solar: fuuu, ale presne na taku cestu vyrazim ked mi ...

""   ""

Ja som nic neplanoval, ale slova boli povedane a zacalo sa to diat.

..... A od vtedy to zilo a zilo dalej a rastlo a rastlo, roky ubiehali.
.... Prebiehal neustaly trening a vyvoj po psychickej , fyzickej aj materialnej stranke. Kym som zistil niekolko veci co a jak, bola mi aj velka zima, az potom prisiel ten poriadny spacak , boleli nohy, pluzgiere, topanky, hlad, smad, potil som sa a bol som aj casto mokry. Subezne s tym hmotnym prebiehal proces aj s tym nehmotnym ako napr, mnoho hladania, skumania, citania, pytania sa, ucenia sa...a v neposlednom rade aj prijatie faktu, ze clovek je jednotkou, rovnako ako nulou a pritom je trojkou ;)
Cim tazsia skuska , tym vacsi prinos . S tym sa viaze niekolko dobrych poznaní. Napriklad hned toto prve, mozno otrepane ale pravdive porekadlo, ktore naozaj funguje a ktore som si este trochu rozsiril:
 "vsetko zle je na nieco dobre / cim horsie = tym lepsie / to najhrsie = to najlepsie"
"nieco za nieco"
"nic nie je zadarmo"
"vsetko ma svoju cenu a hodnotu"
"to najlepsie co mozem v zivote pouzivat, vyuzivat, a o co sa da naozaj vzdy v zivote opriet je SVEDOMIE a PRAVDA ! "
atd atd...

 



Za mnoho zazitkov, prezitkou, skusenosti, mudrosti, poznaní, vyletov a celkovo zaujimaveho a prijemneho spolunazivania v Republike of Relax, vdacim "kralovi" mojmu kamaratovi Franovi Prochazkovi.
Jedna z tych menej prijemnych nadobudnutych mudrosti bola ta, ze "Cokolvek sa deje, vsetko je dolezite", lebo vraj akykolvek trening, alebo prezitok fyzicky ako aj mentalny sa rata" ... cize napriklad, ked mi v zime mrzli ruky, tak to bolo akoze uzitocne, trebalo vydrzat, skumat telo a posuvat citlivost, ako aj urcit si hranice zvladnutelneho chladu :))

-----------------------------------------

... postupne si ten napad vyzadoval a bral urcite velke obete ako napr. zeny, hudba, auto, byvanie, vlastny zivot, urcite zakladne casti prirodzenej buducnosti cloveka,s tym spojeny princip planovania, no a subezne hlavne neustali suboj so zodpovednostou voci blizskym, voci sebe, zivotu a celkovo.
Na druhej strane subezne pocas pripravy prichadzali aj velke plusy, ako napriklad pozorovanie niektorych zakladnych procesov a zakonitosti na nasej Zemi, ako aj nadobudnutie vymakanych kvalitnych veci, uzitocnych pre pobyt vonku bez obmedzenia. Toto som neskor nazval tak, ze
"Moj zivot sa rozsiril o niekolko stupnov" :)

--------------------------------------
... subezne s rozsirovanim zivota o niekolko stupnov sa mi upravoval aj moj slovnik casto pouzivanych slov (fraz) , ktore som natrvalo nahradil inymi slovami ako napr.:
musim ? ---> chcem ! lebo viem preco
mal by som ? ---> urobim to !
mozno ? ---> urcite ano, alebo urcite nie !
preco ? ---> preto !

----------------------------------

Na vsetky vyssie a nizssie spomenute a nespomenute (pre niekoho mozno klasicke, stare, otrepane, ci naivne) mudrosti, poznania, porekadla, prislovia, alebo frazy som prisiel sam, resp. sam som sa k nim dopracoval a tak ich plnohodnotne ziskal. Samozrejme to nebolo vzdy hned a len tak. Niekedy sa to udialo v kratkom momente, niekedy to trvalo roky, niekedy to bolo bez velkej namahy, ale niekedy (vacsinou) to stalo velmi vela usilia a casu. Ale dnes uprimne mozem povedat, ze vdaka tomu sa diametralne zmenil celkovo moj zivot na jednoduchsi, bohatsi, prijemnejsi, zmyselnejsi, atd ... a ja som sa stal celkovo silnejsi a zdravsi.
Prajem to kazdemu.

-------------------------------

... Po siestich rokoch sa ponuknuty napad udrzal a stale to myslime vazne ;-)    (napad a ja)

-----------------------------

21.3. 2018
- pomali sa zacina formovat casopriestor a telo expedicie
- uz davnejsie pokoru, respekt vystriedal strach , ale dovod je stale vacsi , preto sa treba viac snazit
- pri casovom planovani, ze kde a kedy si vyberam z palety rocnych obdobi a sirokeho spektra pestrosti danych mesiacov v roku
- vsetko so vsetkych suvisi
- kazdy detail, myslienka, vysledok ma velky prinos a zarodok k dalsej postupnosti
- zacinam vybavovat viza

21.4. 2018
prvy z pokusov pri testovani rybarskeho vybavenia na vahu bol uspesny, sice po dvoch hodinach , ale nakoniec som chytil jednu-prvu malu rybku (6 cm). Cize, hura,  funguje to    (vdaka Gabi :-)

26.4. 2018
- prvy krat som sa realne priblizil ku kompletnemu zbaleniu veci do batohu ci uz vramci jednotlivych sekcii (oblecenie, obuv, stan, karimatka, spacak, lekarnicka, hygiena, naradie, elektronika, varenie, jedlo, pitie, rybarska vybava, horolezecka prva pomoc, atd ., ako aj vahovo. Stale je nutne doriesit este vela detailov, uprav a niekolko redukcii, ale konecne som spozoroval nadej zbalit sa tak, aby mal clovek so sebou skoro vsetko co si mysli ze naozaj bude figurovat pre jeho zivot a zaroven to vsetko bude clovek schopny uniest na vlastnom chrbte kazdy den, mozno niekolko dni, pravdepodobne casto a vela kilometrov.
. . . Takze, sice len priblizil, ale prvy krat aspon svitla nadej ;-)

7.5. 2018
- konencne realna moznost letenky z Rusko na Alijasku. Sice dohromady cca 50 hodinovy let s medzipristatiami, cez Cinu, alebo Koreu, pripadne Japonsko , potom cez Seatle a odtial posledna cast letu do Fairbanks , jednosmerny let za priblizne 800,- eur. Mozno by som si to mohol predstavovat idealnejsie , ale naozaj nebolo jednoduche a trvalo to dost dlho, kym som sa dopracoval aspon k jednej realnej moznosti , cize naozaj pre mna vyznamny krok vpred a vyriesenie jednej zo zozname tych zasadnych  dolezitych sucasti priebehu cesty.

8.5. 2018
- pripravovanou sucastou vybavy by malo byt aj lahke horolezke vybavenie (lano, lanka, zopar karabim) ci uz pre nejake ucelove vyuzitie (ako spojovaci material a pod.), alebo pre pouzite v urcitych nudzovych nepredvidatelnych situaciach napr. na zlanovanie, lezenie.
Po nastudovani niektorych zakladnych uzlov, navazovacich sposobov a technik s lanom som sa dnes prvy krat vybral do prirody vyskusat vybrane horolezke vybavenie. Hned pri prvych pokusoch som zistil ze mi k vybave chybaju este urcite drobne, ale podstatne sucasti. A tak som sice dnes toho na prvy krat toho vela nenatrenoval, ale aj tak to pokladam za uspesny a uzitocny krok vpred ;-)



19.5. 2018
- konecne som zohnal a kupil tak dlho hladany novy navijak v urcitych malych rozmeroch a kvalite tak potrebny a zasadny do mojej pripravovanej rybarskej vybavy. Yes ! odskrtavam ;)



20.5. 2018
- dnes som bol na druhy pokus vyskusat vyliest vertikalne po vysiacom lane a tiez ho zlanit a sice som sa riadne potrapil, ale uspesne som ulohy zdolal a hlavne som sa nezdrbal :) Dost ma prekvapilo, ze som sa skusil naviazat tym poistnym lankom (3mm) cez improvizovany sedak na lano a oddychnut si na lane pocas lezenia, sice som pri tom nemal prijemny pocit, vysiet na 3 mm lanku, ale udrzalo ma a neroztrhlo sa. Trochu mi ale lepilo, tak si este radsej zozeniem par metrov toho 4mm lanka. Cize super, ze to funguje a este niekolko krat potrenujem a uz to bude mat zmysel , ze tie veci budem vlacit so sebou



2.6. 2018
- dostavila sa dalsia krasna mudrost !
Od zaciatku tohoto roku sa snazime s jednym mojim dobrym kamaratom Gabim pravidelne bajkovat cca 50km kazdu sobotu, kade tade krizom krazom po prirode a cestach nasho krasneho juzneho Slovenska. V ramci mojich financnych moznosti som si vytunil a prisposobil moj stary favorit na vsetky mozne cesty a povrchy, cize okrem asfaltu a betonu bezne jazdime aj polne cesty a kadejake freeridove neprejdene trasy po tunajsom okoli. No a dokonca minuly tyzden prisiel Gabi s navrhom sa skusit ucastnit Hurbanovskych Triatlonovych pretekov, ktore sa vraj pravidelne konaju kazdy rok aj v Hurbanove. Vobec som o tom nevedel, ze sa tu konaju take preteky, ze normal medzinarodny zavod, kde pretekaju profesionalni trenovani jazdci z najlepsich triatlonovych klubov s bodovanim do dakeho celoeuropskeho rebricka :)))  Samozrejme , mna nebolo treba dva krat prehovarat a hned som si povedal , ze preco nie, idem do toho aj napriek tomu, ze takmer kazdy z mojich kamaratov a znamych, ktorym som nasledne o tom povedal a navrhol im sa pridat a tiez sa zucastnit, tak mi nato povedali, ze som sa zblaznil, ze nemam sancu, ze to nedam, ze je to priliz narocne na netrenovaneho amatera take nieco zvladnut.
No a prave vdaka takym postojom a nazorom som sa len utvrdil v tom, ze "Vyhra nieje nieco zvladnut a dokazat, ale ta najvacsia a prava vyhra je vzdy v prvom rade sa o to pokusit !!! "  ;-)



p.s.  Slová zostanú vždy len slovami a činy budu navždy činmi.


8.9. 2018
- uspesna moja prva premierova priprava a ucast na Majstrovstvách Slovenska v Šprint Triatlone, Hurbanovo 2018, ktore som sa az teraz dopocul, ze sa vraj konaju nefalsovane mastrovstva slovenska, pravidelne kazdy rok,... u nas v Hurbanove?  Waw, jasne , ze si to treba okamzite  vyskusat a v najvyssej kategorii, ved nieje nevyhntutne sa hned pretekat , kto bude prvy, alebo druhy, alebo treti. Ale zucastnit sa len tiez nestaci, urcite sa oplati sa trochu aj potrapit, "ked uz, tak uz".
... prečo nie ? ;-)   ved su to same dobre veci.


16.10. 2018
- vynutena predcasna vypoved v praci v zahradnom centre i napriek rozbehnutym ruskym pracovnych vizam a v neposlednom rade aj mierna komplikacia s dosiahnutim planovanej optimalnej sumy na cestu.
... bolo to sice nezodpovedne, ale nevyhnutne,cize spravne. Hlbsia dvojtyzdnova neistota spustila aktivny postoj-pristup-smer a vsetko sa to uz dialo opat dalej samo a poctivo intenzivne , krok za krokom.


20.11. 2018
- okamzity nastup a presun do novej prace v Rakusku, v sklennikoch GreenLand na poziciu "polnohospodarsky pracovnik"
->  vyplata 1200,- eur /m  (v predoslej praci 700 eur /m)  ->  sice drina ako nikdy predtym ->  soboty-nedele  ->  mimo domova -=>> ale ked je motivacia a k tomu ciel , tak sa da zvladnut vsetko !



24.1. 2019
- dostal som a mam hotove ruske viza !

Nie je nutne to priliz opisovat , iba tolko, ze si to este viac zacinam uvedomovat, ze sa to naozaj deje.  :)
A ked tak, prilozim k tomu citaciu z odpovede (emailu) na email od mojej sestry.

"Ahoj Sister,
vdaka za spravu a podelenie sa s nami o pekny plazovy zapad slnka, ktory si mala nedavno moznost vidiet tam kde byvas. Je fajn a plus si stale vediet vsimat a uzivat aj take "samozrejme" veci ako zapady slnka ;-)  V idealnom pripade sa tie zapady mozu zacat vnimat aj ako jeden zo zakladnych priebehov rytmu kazdeho dna ;-) "


Hned nato som pred par hodinami podal aj elektronicke ziadosti o americke a kanadske viza. Ohladom kanadskych som obratom dostal potvrdenie o schvaleni , a na tie americke sa caka trochu dlhsie a snad sa nevyskytne nejaky zbytocny zadrhel pri schvalovani, napr nieco stym ze som tam uz raz predtym bol (pocas studia) a asi aj o trochu dlhsie ako som asi mohol podla viz, a este v roku ked padali dvojicky. Vtedy som z toho nerobil ziadnu velku vedu, nebol ani ziadny problem pri odlete, ani nic potom , ale kedze americania si dost poctivo robia zaznamy, tak mozem len dufat, ze to nebude komplikaciou.

p.s.  musim sa uz zacat ucit tu rustinu

25.1. 2019
- vsetky viza uspesne hotove !!!

p.s.  uz sa naozaj musim zacat ucit tu rustinu , aspon tu azbuku


14.2. 2019
- podpisana vypoved o ukonceni pracovneho pomeru podla planovanej dohody so zamestnavatelom a velmi rychlo bliziace sa semifinale do startu.

p.s.  nikdy nieje neskoro , vzdy je nieco aj ked velmi malo lepsie ako nic.  takze ooood teraz ... resp. od zajtra


28.2. 2019
- posledny den v praci v Rakusku a zajtra hura na bajku domov do rodnej vlasti.


1.3. 2019
- uf 158 km na bajku zo Schwadorfu do Hurbanova, myslel som si ze to bude brnkacka, ale po 70 kilometroch som mal prvu miernu krizu (nedostatok cukru :-)  a musel som sa zacat sustredit a motivovat. Este stastie ze som mal takmer celu cestu dobry vietor, lebo po 100 km sa zacala prejavovat aj mierna fyzicka unava a vycerpanie, sem tam dazd a bocny vietor. Opat pomahala dolezita motivacia a nakoniec huraaa , o 18:00 uspesny navrat domov !



dnes: 2.3. 2019
- zacina sa posledna faza pred startom ... ZBALENIE SA !


- pokusim sa v blizkej dobe doplnit tu casovu medzierku , lebo veci sa cely cas diali naplno, a trochu viac som sa musel hybat :)

===================================
===================================
===================================

20.3. 2019 (streda)
VYRAZIL SOM !  _1_cast_cesta Slovenskom
- smer Levice, zastavka s rodicmi u starych rodicov
- smer a zastavka Hrusov u Marcela na chalupe. Dokoncujeme podlahu.

21.3. 2019 (štvrtok)
- smer a zastavka vo VK
- super stretko s Vikim a Rebrosami a celkovo
- spim pod skalou 

22.3. 2019 (piatok)
- smer Liptovska Osada
- kratka zastavka a navsteva polamaneho super kamosa Misa vo Zvolene (p.s. dakujem za HMS)
- spim pri janosikovej kolybe v LO,zincica,roznimam nad Slovenskom.

23.3. 2019 (sobota)
- Ruzomberok, uzasna navsteva u brata Dura a jeho skvelej rodinky, ... aj krcmi s krcmarom Stevom

24.3. 2019 (nedeľa)
- smer vychod a velmi prijemna a poucna navsteva u Rada (zakladatela JZNHNS) a Siky v Poprade.

25.3. 2019 (pondelok)
- Kosice, navsteva u dobreho kamosa a spoluziaka Procha z VS.
- prvu noc spim v umeleckom atelieri
- druhu noc opekame s Prochom a stanujem na Cermeli, pri skale kde som chodil liezt

27.3. 2019 (streda)
- predposledna zastavka a uzasna navsteva na Sirave v Kaluzi u super kamosa Peta (mame cokoladu a masaker) a jeme na salasi same dobroty.
- drvime ostrihance zo stromov a robime nieco uzitocne
- vecer dojde aj Procho z Kosic na elektrobajku (cokolada)
- na druhy den lietame s dronom nad Kaluzov a lucime sa
- posledna zastavka a prijemne stretnutie v Sobranciach pred opustenim Slovenska.
- cakame na bus do Uzhorodu. . . dlho, ale nakoniec prisiel a prechadzam na Ukrajinu

29.3. 2019 (piatok)
- UKRAJINA / Uzhorod
- na hraniciach ziadny problem, len cakame ale bez problemov
- podvecer prichod do Uzhorodu, rozne pocity.
- navrat o min. 20 rokov dozadu, vsade AZBUKA, divni ludia, chudoba,vela lady,  cesty na srot, sem tam vojak, velmi lacno, ztmieva sa a bolo mi poradene, ze nespat vonku, tak idem po tichu do hotela karpatia za 300 hrivy a som rad.
- verim ze si zvyknem
- zajtra Mukacevo a celkovo smer vychod a najblizsi ciel hora Hoverla (2061m)
... uvidime co a jak sa podari

30.3. 2019 (sobota)
- Tak nakoniec som rano na vlakovej stanici zmenil cestu do Mukaceva na cestu do Beregova, pretoze jedna pani povedalabze tam je pekny rybnik v dedinke Dida s krystalovou vodou. A tak som isiel tam. 
- cestovanie vlakom bolo celkom prijemne, sice 50km trvalo cca 3 hodihy , aj tak to bolo prijemne a viacmenej pohodlne oproti autobusom, ale o tom neskor.
- chcel som vystpit o jednu zastavku skor ale to som este nevedel ze pri vystupovani treba byt fakt rychly a nestihol som to,tak som vystupil v Beregove podla planu a potom sa vydal 5km do dedinky Dida.
- pocas kracania mi sam od seba zastal chalan na aute a zobral ma do dediny. Proste dobri ludia.
- jazero v Dide naozaj pekne, ale takmer cele komplet oplotene az na jeden maly kusok medzi dvoma chatami (chvalabohu) kde som sa aj zlozil a postavil stan.
- z pravej strany z poza dreveneho plotu vykukol starsi pan. Neskor sme sa skamaratili a bol to velmi mily a priamy clovek. Napr hned na druhy den mi sam od seba priniesol na taniery opekanu slaninu s chlebom a prilohou.
- tento miestny pan sa volal pan Leo, celym menom Leonides a bol to pan kapitan. Sluzil totiz v armade v rusku ako kapitam.
- na tomto peknom mieste som ostal dva dni

1.4. 2019 (pondelok)
- naspat z Didi peso do Beregova a odtial vlakom do mestav Xust.
- dve mile pani vo vlaku, tie mi radili aby som siel busom hned do hor do mesta Rachiv, ale ja som tam nechcel prist na noc, tak som sa rozhodol ze prespim pri rieke Tysa pri neddaleko mesta Xust.
- ked sme vlakom prechadzali pohranicim madarska a neskor Rumunska, tak pri pol hodinovej zastavke v meste Korolevo som si uz nebol isty ci som sa rozhodol spravne pretoze to vonku nevyzeralo priliz pekne. Vselijaky ludia prevazne romovia, ale taky ozajstni alebo stroskotanci. Kazdopadne som sa drzal planu a dufal ze to dopadne dobre
- a dopadlo
- mesto Xust vyzeralo uz ovela prijemnejsie a bezpecnejsie a po par km za mestom som dorazil na krasne miesto hned u rieky Tysa. Tam som stanoval dva dni

3.4. 2019 (streda)
- som sa od rieky vratil do mesta Xust a odtial som nasadol na autobus do hor do mesta Rachiv. Takmer som nasadol na nespravny bus,lebo starsi pan asi uz nepocul a uz ma nakladal, ale nastastie teta zo stanice vybehla a usmernila to.
- prva cesta autobusom velky zazitok. Tazko opisat, treba zazit.
- v meste Rachiv som po styroch hodinach vystupil a rovno nasadol na dalsi bus do horskej dedinky Bohdan, kde som aj zotrval viac dni a z ktorej som nasledne podnikal vypravy do hor.

4.4. 2019 (štvrtok)
- mojim dnesnym cielom bolo zdolat najvyssiu horu Ukrajiny a z nej prejst do mestecka Vorochta. To sa vsak neudialo. Uz vecer pred vystupom ma miestni ludia varovali ze je tam vela snehu. Ono totiz tento rok napadlo najviac snehu za poalednych 10 rokov. Kazdopadne som si tvrdo stal za svojim cielom a rano vyrazil s 35kg batom
- rano som sa autobusom vyviezol do predposlednej dedinky Luhy a potom hor sa nato. Krasne pocasie vsetko super.
- pred vstupom do rezervacie som konecne stretol prvych troch horolezcov. Vsetci mali sneznice, ale tak po dohode oni isli inou trasou cez vrchol Turkul a ja inak.
- prvych par km vystupu bolo super , tesil som sa , ale cim dalej akosi zacalo pribudat snehu a samozrejme bol som asi prvy co isiel tou trasou ten rok. Zrazu to bolo pol metra snehu potom 70cm a nakoniec po 3 km brodenia sa s 35kg batohom v hlbokom snehu to bol meter. Vycerpany som dorazil ku opustenemu zrubu ktory bol v hroznom stave, zvazoval som ze tam prespim noc aj ked ma to nelakalo. Nasledne som nasiel staru dosku a vyrobil som si z nej nozom sneznice. Tie vsak v tom hlbkom snehu nefungovali a aj tak som sa zabaral. Okrem toho som v snehu zbadal stopy vlkov a uz mi viac nebolo treba. Nakoniec som priznal prehru nad horou a otocil to. Zisiel som trochu nizsie a prespal vonku. (-7)
- na druhy den som sa vratil do dedinky Bohdan a dva dni som prebyval u Pastora Vladimira odkial som podnikal vypravy na mensie vrcholi.

7-10.4. 2019 (nedeľa-streda)
- z Bohdan som  vyrazil smerom do najblizsej dedinky Vydryscha a opat som vyrazil do hor. Tento krat mojim cielom bolo prejst hory krizom z Vydryschi cez Traverz Cheshula do dedinky Kvasy. Po troch dnoch v snehu sa mi uspesne podarilo prejst krizom krazom tie hory a zdolat ten dlhy Traverz v ktorom som aj spal. Teraz som uz zisiel nizsie a podarilo sa mi ubytovat v dedinke Kvasy v takom rodinnom dome. Tu horu Hoverlu som sice vtedy nepokoril, ale teraz som si to vynahradil a poriadne si nalozi. Asi som mal aj stastie, mozno som az tak neriskoval a zaroven som musel zabojovat , zaco som bol nalezite vzdy nadstandartne odmeneny, ci uz vyhladmi, pocitmi a pod. Teraz bude 4 dni v Ukrajine prsat , tak uvidim co a jak to budem riesit , ale zajtra vyrazam a pokracujem dalej na vychod. Mojim dalsim cielom je Kanon Dniester

10.4. 2019 (streda)
- z Kvasov vyrazam do Kanonu Dniester. Bude styri dni liat, hura. Z Kvasov som presiel vlakom do mesta Kolomia. Kasa na predaj listkou bola zavreta a vo vlaku si chlapik odomna vypytal asi troj nasobok normalnej ceny listku. Sice som mu dal najavo ze je to trochu vela i tak som to zaplatil aj ked som uz tusil ze si chcel trochu privyrobit. Po chvili som sa este isiel spytat ci da nejake potvrdenie aby ma nahodou este na najlblizsej stanici nevyprevadili z vlaku ze nemam listok. Chlapik povedal ze hej hej donesie. Po chvili prisla sama od seba jeho kolegina sprievodcicka a povedala ze to bolo naozaj vela a vratila mi dve tretiny z toho co si vypytal ten chlapik. Dost ma to milo prekvapilo ze sa to opravilo takto lahko a samo.

- z Kolomie som isiel dalej autobusom do Obertynu co vsak bolo este 20 km vzdialene od mojho ciela a uz som tusil ze odtial mi uz nic dalej nepojde a bolo uz aj dost hodin. Takze bol som pripraveny a zmiereny na dlhe slapanie, ale nevadilo mi to lebo som aspon vedel kam mam dorazit a aj som sa tesil nato miesto. Jednalo sa o taky vychytany indiansko-vodacky kemp s nazvom BIELY BIZON. Uz samotny nazov znel super. No ale najprv tam bolo treba doslapat tych 20km pricom sa zacalo pomali zmrakat a aj vzduch a oblaky nasvedcovali bliziaci sa dazd. Ale so vsetkym som bol vyrovnany, vedel som ze je vsetko vporiadku a tak som zacal kracat s tym ze samozrejme sa budem snazit aj stopovat. Zacal som pocitat auta ktore isli oproti a mojim smerom. Po 7km bola moja statistika 10-1. Ta jednotka mojim smerom bola stara cervena lada narvana 5timi ludmi. a to ma tak rozosmialo az som sa rozhodol si aj od unavy dat dole batoh a trochu si oddychnut lebo ma uz zacali aj celkom boliet nohy. Nasledne nato sa udial opat dalsi zazrak. Zo zakruty sa vyrutila biela dodabka, zdvihol som ruku a zastala, ale nielen to. Soferoval ju velmi mily clovek menom Misa a nielen ze bol v podstate jediny kto isiel mojim smerom a ze ma bez vahania nalozil, ale isiel presne do tej dedinky kde som sa potreboval dostat a okrem toho vopred zavolal spravcovi toho kempu ci ma vie ubytovat a doviezol ma priamo k Bielemu Bizonovi. Tam ma uz cakal dalsi mily chalan Bohdan a uzasne miesto pri rieke v drevenom bungalove so vsetkym co si clovek mohol zelat za 6,- eur za noc. Cize aj dazd aj vsetko bolo vyriesene. Tazko opisat moju radost a vdacnost. Hned som si isiel do dediny kupit jedno skvele dokonca psenicne pivo Staropramen a oslavil som velky uspech. Na dalsi den som sa vybral na planovanu turu okolo Kanona. No nadhera. Mozno si clovek pod slovickom "Canyon" hned predstavi Grand Canyon v Californii, ale tento kanon bol trochu iny. Niekto by mozno frflal ze kde su tie obrovske zrazy a pod. Ale nic take. Toto bol skor taky nezny krasny kanon s prirodou podobnou ako u nas doma. 20km som si prisiel sam tichou krasnou prirodou vratane naozaj malej originalnej dedinky. Az Potom uz konecne zacalo prsat :) Dalsi den som oddyvhoval a pripravoval sa na pokracovanie cesty.


13.4. 2019 (sobota)
- po troch dnoch u Bieleho Bizona v dedinke Luky som sa vidal autobusom do mesta Ivano-Frankivsk a odtial vlakom cez Lvov priamo do Kieva. Listok na vlak (kupe s lehatkom) ma stal necelych 15 eur. Vo vlaku sice trochu teplo a mozno pre niekoho nie potrebny luxus ale pre mna rozhodne ano. No a 600km za priblizne 12hod vlakom , to uz je druha vec. Vtedy som ocenil to lehatko a bola to v podstate prva skuska dlhsieho cestovania vlakom. Ono sa to bude krasne stupnovat, lebo po z Kieva ma caka vlakom do Moskvy co bude dvojnasobok a nasledne z Moskvy cez Sibir 30 nasobok :)
Ale teda najprv ten Kiev.

14.4. 2019 (nedeľa)
- rano 6:00 som dorazil do Kieva kde som sa snazil spojit s miestnym kovacom Dmitrjm na ktoreho mi dala kontakt moja draha kamaradka ukrajinskeho povodu IRA, ktoru som spoznal v Prahe. Bohuzial po 5tich hodinach cakania na vlakovej stanici moj kontakt v Kieve zlyhal. A tak som sa pustil do riesenia situacie a teda hladania miesta na prespanie v Kyjeve. Po niekolkych nie najvydarenejsich pokusoch som natrafil na krasny 24 hodinovy hotelik a myslim ze ani nie za draho a velmi blizko vlakovej stanici. Takze super, mission succuss. Po vyrieseni ubytka som si isiel rovno kupit listok na vlak na nasledujuci den vecer. V ten den som sa uz na viac nezmohol, bo som bol dost unaveny z cesty vlakom ako i cakania na stanici.
- na druhy den som sa do 12tej odubytoval a kedze som mal este dost vela casu do odjazdu vlaku z Kieva, tak som vyrazil trochu prebadat Kiev. Nakoniec som nachodil po Kieve vyse 20km a myslim ze som si ho ako mesto celkom uzil a spokojne som mohol vyrazit do Moskvy.

16.4. 2019 (utorok)
- je rano a vlak pomali prichadza do Moskvy. To znamena ze JA SOM V RUSKU! Huraaaa. Kazdopadne prvy pohlad, ked som sa rano zobudil a vykukol z okna vlaku, bol sneh a mraz :) rozosmialo ma to. A to este ani nevyrazil na Sibire. I napriek mojim stresom a obavam z pohranicnej kontroly pri prechode hranic nebol ziadny priblem. A to kontrola prebehla dva krat najprv Ukrajinskymi a potom Ruskymi colnikmi kompletne aj so psikom a pod. Akoze, priznavam nebolo mi vsetko jedno. Jednak prvy krat a potom moj batoh, kde som mal moju Konopnu masticku, noze, plynovu bombu, cepin, petardy, kaser a svetlici :-) Teraz  smiech, ale ked okolo mna behali colnici so psikom, panika a stres sa dala vo mne krajat. Ale navonok som sa snazil posobit maximalne kludne a vyrovnane, vsak ved aj co, chystam sa prejst Sibir a Alijasku a Kanadu a Ameriku a teda vsetky tie veci potrebujem nato aby som prezil (aj tu gandzovu masticku). Kazdopadne musim spomenut aj dost velku pomoc zo strany jednej mladej spolucestujucej VIKTORIE s ktorou som sa skamaratil pocas cesty a ked sa colnik pytal co mam vo vaku, tak mu po rusky povedala ze idem na hory a bolo to vyriesene. Dakujem je moc za pomoc.
- haha, po prebudeni rano

- za nedlho vlak dorazi do Moskvy a opat ten rozjazd v mega obrovskom cudzom meste bude len na mne, pretoze moje kontakt v Moskve vysiel tak napol. Ani nejdem vysvetlovat ako napol a preco, lebo sa musim zacat sustredit ako to zvladnut. Kazdopadne jeden mily pan Sergej Bohdan spolucestujuci mi poradil aby som vyskusal Slovensky konzulat v Moskve, mozno mi poradia aj ubytko a pod. Takze super, aspon mam urcity smer, ale pred si este musim vybavit peniaze a rusku sim kartu do telefonu.

18.4. 2019 (štvrtok)
- tak Moskvu mam uspesne za sebou, nemam teraz priliz vela casu na moje dojmy z toho velkomesta. Takze len v skratke, to co som pocul, tak aj platilo. Obrovske mesto, velmi drahe, prevazne luxus, velky ruch (na 12 prudovej ceste som nameral 93db), drahe auta, velmi vela uponahlanych ludi, prevazne kazdy na telefone a rovnako vela policajtov. Na kazdom rohu monumentalne stavby, sochy, pekna architektura, zaroven aj mrakodrapy.
- finalny nazor - treba vidiet zazit, idealne s niekym kto tu zije a pozna. Pre mna rozhodne stacilo a rychlo prec a dalej na vychod a teraz uz ozajstny Sibir.
P.s. nemozem nespomenut a musim vyzdvihnut velmi prijemne chvile a celkovo ustretovy pristup na Slovenskom Velvislanectve v Moskve, konkretne v Slovenskom dome. Citil som na chvilu naozaj ako doma a zato im velmi dakujem.

- OK , tak balim veci a utekam na Kazansku zeleznicnu stanicu jednu z deviatich zeleznicnych stanic v Moskve a vyrazam na SIBIR do mesta YEKATERINBURG. Cakaju ma necele dva dni vlakom, dve casove pasma a celkovo sa zacina jeden z klucovych usekov mojho cestovania teda Sibir. Vcera vecer tam vraj rano bolo -18 stupnov a snezilo, takze ked sibir tak sibir. Nastastie som z Ukrajiny neposlal zimne rukavice a teple ponozky, lebo skoro som. Ale uz by sa malo pomali aj oteplovat. Na druhej strane ked bude este zima aspon nebude eate tolko hmyzu. Hura do ozajastnej divociny ...

TRANSIBIRSKA MAGISTRALA

- tak uz sa zacalo dalsie velke dobrodruzstvo. Som vo vlaku a musim povedat ze zaciatok je taky ako ludia hovorili alebo pisali. Som celkom vdacny kamosovi Matovi, ktory mi doporucil aby som urcitu prvu cast len prefrcal, lebo zavraj tam neni nic, pretoze mal pravdu. Po piatich hodinach, prvych 500km , nekonecne lesy, cely cas stromy, prevazne brezy, premiesane s borovicami, mocariny, vela brezy, sem tam luka, dedinka a potom zas milion stromy a zas brezy. No toto je fakt ine ako som doteraz videl. Tu zabludit sa asi naozaj neoplati. Nekonecnost a divocina ale ozajstna. Akoze parada zazivam vsemozne pocity a to son este len vo vlaku. Kazdopadne, subezne pozeram do mapy a postupne si zacinam uvedomovat tu obrovsku rozlohu a moju malickost, odvahu strieda strach, velky respekt a adrenalin stupa. Kazdopadne tesim sa , je to sibir, presne toto ma sem lakalo prist a ono to tu je.
- do mojho kupe nastupili dvaja pani a teda uz niesom sam, ale vyslo to super,lebo ten nastup tych prvych par hodin za svetla som si mohol uzivat sam. S tym starsim panom som sa dal do reci a bolo to velni prijemne. Nato ze neviem po rusky, tak sme sa celkom dobre porozpravali. Vola sa Sergej a je rusnovodic. A celkovo ma povzbudil ked som mu opisal aky je moj plan. Takze super.


19.4. 2019 (piatok)
- po prebudeni rano , prve co som videl z okna vlaku boli opat stromy a plane a plys vsetko posipane snehom a so znamkou fajneho ranneho mrazu. Neskor sa tento typ prostredia strieda s rozmrnutymi mokradinami. Po prebudeni ma trochu znepomojuje to ze citim ze sa nieco deje s mojim telom. Mierne ma boli hrdlo a potim sa , je dost mozne ze jak je vo vagone mnoho roznych ludi, a rozne bakterie , tak je to pre moje telo nove a s niecim teraz zapasi. Dufam ze sa to nezhorsi. Bo vonku v noci -18 v stane sa liecit nebude uplne ideal. Takze pekne pijem cierny caj, ktory za 50 rublov radi urobia vo vlaku co je fakt prijemne  a k tomu som si spravil aj vlastnymi sipkovy caj ktory som si pekne nazbieral na Slovensku vzal so sebou presne na tieto pripady. Aj tak hned po prichode do Yekaterinburgu musim pozhanat nejake ovicie a dodat telu vitaminy samozrejme cesnak a cibulu, ktory jedavam pocas celej cesty.
- opat som sa dal do reci s jednym panom spolucestujucim ktory pracuje na plynovode a ten sa len zasmial ze co stresujem na pocasim, ze pre nich je uz teplo, ze bezne pracuju vonku v -50. Pre neho je tazko pochopitelne ked mu vysvetlujem z akej klimy pochadzam ja, ze z Hurbanova :)
- Mojim planom po prichode do mesta je dostat sa k najblizsiemu jazeru co je cca 5-7 km a najst miesto na postavenie stanu a prenocovanie. Snad ho nebudem musiet stavat po tme a v snehu bo vlak dirazi do mesta okolo siestej vecer.

28.4. 2019 (nedeľa)
- po priblizne 10 dnoch som opat v civilizacii, tak sa pokusim zhrnut priebeh predoslich dni. Plati to, co mi kamarat Janko naznacil, ked som mu posielal fotky z vlaku cestou na Sibir "Je to krasna a zaujimava krajina, ale da ti zabrat!".
- takze po prichode do Jekaterinburgu som si vyhliadol najblizsie jazero a tam som sa utaboril. Bolo hned na okraji mesta, ale nemal som uz vela moznosti, kedze sa zmtievalo. Bol som rad, ze som sa k nemu dostal bez vacsich problemov. Na moje prve prekvapenie bolo jazero uplne zamrznute. Takze uz vtedy som mierne zacal tusit, ze s mojou idilkou rybarcenia to nebude take jednoznacne.

POCASIE
Dalsim zasadnym faktom bola zmena klimy. Porekadlo ze "Zima ako na Sibiri" je pravoplatne opravnene. Musim podotknut ze je koniec aprila az zaciatok maja. Od prichodu do Jekaterinburgu ma sprevadza riadna kosa. Cize v noci mrzne a cez den je max 5-7 stupnov celzia (v lepsom pripade). Vela zavisi od toho ci svieti slnko, kazdopadne ked nesvieti je naozaj zima a v noci sa vzdy rapidne ochladzuje vacsinou na mraz. Priebezne zaprsi ale aj casto zasnezi a castokrat fuka studeny vietor.
Takze vcelku to bolo zo zaciatku dost klimaticky sok pre moje telo pretoze u nas v Hurbanove v tomto obdobi uz panuju teploty okolo 20 stupnov nad nulou. Kazdopadne mi nic ine mi neostavalo, len sa stym rychlo bez fnukania vyrovnovnat a prisposobit sa. Okrem toho naozaj poctivo dopujem svoje telo vitaminmy v podobe, vela cesnaku, cibule, jablk, bananov, citronu, pijem vodu, caj a pivo. To pokladam za velmi dolezite drzat telo v dobrom stave. Cize vzdy sa adekvatne obliekat, hybat sa, otuzovat a vydrzat. Na moje prijemne prekvapenie to moje telo celkom dobre znasa, pretoze ma ziadna vacsia choroba doteraz nepremohla, ale klamal by som, keby som nepriznal, ze mozno mierny nabeh na nejake prechladnutie tam bolo, pretoze pred par dnami som citil mierne zvisenu teplotu a kasel, ale uz je dobre. Nato, ze som stravil poslednych 10 dni ciste len vonku a prebyvanim v stane , tak som za svoj stav vdacny.
... ale poporiadku ...

- z jazera v Jekaterinburgu som sa pobral hned na druhy den dalej, hlavne prec od mesta dalej smerom na vychod. Kedze moja strategia cestovania je zalozena prevazne na stanovani pri jazerach alebo inych  vodnych tokoch, tak som sa vlakom presunul o cca 50km dalej k dalsiemu vacsiemu jazeru nedaleko mesta ZARIECNY.
Od vlaku to bolo este cca 10-15 km, cize nie malo, ale velmi ma povzbudilo privetive stretnutie s jednou milou pani, ktora tiez vystupila na tej istej zastavke "na konci nicoho". Po kratkom rozhovore, ked odbocovala do svojej dediny mi podarovala dva banany a vodu a bolo vidiet, ze by mi najradsej dala toho omnoho viac. Toto mi dodalo pozitivnu energiu, pretoze v poslednych vacsich mestach som na taketo jednanie vobec nenarazal,skor opacne aj ked je pravda ze vela krat ked ma ludia vidia s tym mojim gigantickym batohom tak sa ich pohlad na mna okamzite meni v pozitivnom smere.
- k jazeru mi to trvalo dost dlho a uz sa ztmievalo a bol som uz aj dost unaveny. Poslednych par 500m cestou na moje vyhliadnute miesto pri jazere som natrafil na nejaky komplex objektov, plot a branu. Zufalo som hladal cestu k jazeru, ale vsede plot. Pred sebou som v tom komplexe zazrel kracat dve pani a tak som k nim pribehol a spytal sa ich na cestu k jazeru. Ked videli moju bezradnost, zasmiali sa a poradili mi tajnu fintu ako sa k jazeru dostat. Mal som sa prepchat cez taku medzeru medzi drevenou zabranou a domom, potom prejst plot cez take vrsky vytvorenych zo snehu a nasledne si otvorit branu, na ktorej bola retaz a akoze zamok. No dva krat som nebol nadseny nad ich radou, ale zas posobili tak, ze mi naozaj chcu pomoct a popravde som vela dalsich moznosti v tej chvili nemal. A tak aj bolo. Vsetko co dve pani spomenuli bolo presne tak a ja som to aj presne podla ich navodu urobil a cuduj sa svete sa mi este pred uplnym zotmenim podarilo dostat k brehu jazera. V podstate to bol velky kemping, ktory bol este zavrety. Zazival som neopisatelny pocit vitazstva a vdacnosti a s pocitom bezpecia som sa utaboril.
Rano, pohlad na zamrznute obrovske jazero, na ktorom lovilo asi sto rybarov na sposob dierok v lade ma uz neprekvapil a bez obav som sa vybral preskumat okolie prechadzanim sa po zamrznutom jazere. Samozrejme na druhy den  som si vyskusal zalovit na jezere aj ja. Nic som nechytil a poriadne som vymrzol. Ziadna sranda lovit cely den na lade.

- po dvoch chladnych, ale peknych dnoch som sa pobalil a rozhodol sa posunut dalej. Vytipoval som si dalsie vacsie jazero asi o 50km dalej na vychod nedaleko mesta BOHDANOVIC. Ako prve som sa rozhodol si skratit cestu tym cez prejdem krizom cez zamrznute jazero. Aj ked sa mierne oteplovalo a lad sa mierne topil stale som videl kopec rybarov lovit na lade a tak som sa vidal na cestu aj ked s vacsim respektom pri naslapovani po lade, kedze tento krat som mal o 30kg viac ako ked som sa prechadzal po lade vcera. Cela cesta po jazere bola v pohode, az ked som na druhej strane vychadzal na breh, tak "clup". Prelomil sa lad a jednou nohov som bol vo vode. Ale druhou som bol hned na brehu, takze mokru som mal len jednu nohu. Zacal som riadne smiat, ked som videl aj ostatnych rybarov ako sa smeju a jedna noha mokra mi vobec nevadila, pri predstave ze by to mohli byt dve, alebo aj batoh.

Po prichode do mesta Bohdanovic som si tradicne k vytiponemu jazeru KURGUS opat musel dokracat nejakych 10km, ale tentokrat som mal dobry cas do zotmenia. Tentokrat k jazeru viedla len taka opustena rozbahnena polna cesta a zacal som mat mierne obavy ci sa k jazeru bude vobec mozne dostat a utaborit sa u neho. Nakoniec som dosiel k prvemu mojmu vytipovanemu brehu podla mapy a bolo to fajn. Jazero tradicne zamrznute. Bolo vidiet znamky cloveka, ohnisko, trochu bordel. Este som sa skusil prejst kusok dalej, ci to nebude lepsie, ale nebolo. Vsade divocina. Toto jazero bolo totiz od tych dvoch predchadzajucich ine v tom, ze bolo bez nejakeho vacsieho zasahu cloveka. Ziadne chatky ani rybarske stanoviska a pod. Bolo to take velke poctive jazero v divocine. Takze moje taborisko som si trochu vycistil od odpadkov, postavil stan a kedze tam bolo ohnisko, tak som si nanosil a pripravil drevo na ohen. Kedze sa uz ztmievalo, ohen som hned bezproblemov zalozil a opiekol si take specialne domace sadlo, ktore mi podarovala jedna pani este v horach v Ukrajine v mestecku Bohdan. Nadherny zapad slnka, zamrznute jazero, priroda, divocina, horiaci ohen, upecene jedlo, opat nadherne pocity uspechu, pokory a vdacnosti. Trochu nedostatok vody, ale to som zacal riesit roztapanim snehu pri ohni. Voda sice trochu chutila po zemine, pretoze sneh aj ked sa zda byt cisty, tak je plny prachu, ale to mi az tak nevadilo, snehu bolo dost a spokojne som hltal studenu vodu, co sa mi neskor az tak nevyplatilo, lebo mozno z toho som mal neskor teplotu a kasel. Na druhy den som sa rozhodol trochu preskumat okolie jazera. Tentokrat som si nedovolil vstupit na lad a pekne som volil cestu po susi. Nadherna prebudzajuca sa priroda zo zimy, ticho, vtaky, migrujuce zaby a jasterice v snehu smerujuce k roztopenym jazierkam a pol hodku som mal moznost pozorovat "kasulu" to je nieco ako u nas srna. Po navrate k mojmu taborisku som si opat priravil drevo a ohnisko na vecer. Ked som zalozil ohen, zacitil som nejake stipanie pod kolenom, pozriem a kliest. Este sa len zavrtaval, ale bol uz vo vnutri. Rychle som ho vytiahol aj s hlavou a ostala mi tam taka mala cervena bodka. Hovorim si uf a od tej chvile som zacal mat riadne stresy z kliestov. Navyse mi to miesto pod kolenom zcervenalo a zacalo svrbiet. Natrel som ho jodom aj mastickou. Kedze som nemal kliesta ani nepamatam, tak som vobec nevedel posudit danu situaciu a bol som z toho v miernom strese a od tej chvile som riadne zacal riesit klieste. Az som si zacal vycitat, ze ako som mohol zanedbat a podcenit taku dolezitu vec a nedal sa pred odchodom ockovat proti kliestom. No nic, snazil som sa nato priliz nemysliet, a zacal som byt uz obozretnejsi na klieste, lebo aj na ranke sa mi urobil taky mensi pupak, ktory stale svrbel. V ten vecer som uz len dufal, aby z toho nebol pruser, zmieril sa s moznymi nasledkami a veril ze to neohrozi moje dalsie cestovanie.
- na dalsi den som sa opat pobalil a vydal sa dalej ne cestu smerom na vychod k dalsiemu vytipovanemu jazeru v borovicovej rezervacii nedaleko mesta TALITSA.

- do mestecka Talitsa som dorazil autobusom a odtial ma cakalo este cca 5km peso do vnutra rezervacie. Pred odchodom som sa este posilnil v sushi restauracii, kde pracovali take dve mile slecny. Dal som si kavu, pizzu, pivo a caj. Vsetko spolu za 300 rublov (cca5 eur) nadhera. A dobre ze som sa tak kulturne najedol, lebo to som este netusil, ze ma cakaju dalsie 4 dni vonku v lesoch.
Po hodine aj nieco som dorazil na vyhliadnute miesto podla mapy a ako vzdy som netusil co ma bude cakat a popravde po predchadzajucich skusenostiach som bol pripraveny na cokolvek. Ale zatial ako vzdy ma cakala velka odmena. To miesto bolo nieco ako ochranarmi vytvorene miesto s niekolkymi miestamy na taborenie aj s prironym mensim jazerom (tento krat ROZTOPENYM) a s miestnym ochranarom menom Misa, ktory tam zije s rodinou a spravuje a dohliada na rezervaciu. No proste prekrasne miesto, uprostred chranenych borovicovych lesov pod ochranou ochranara a simpatickeho cloveka, ktory bol ochotny sa somnou dorozumiet a tym padom sme sa vedeli sem tam aj prijemne porozpravat. Utaboril som sa na super zaujimavom fleku pri starom zeleznicnom vagone ktory tam bol dovezeny a zrejme sluzil aj na prebyvanie ludi ktory tam zavitali. Ja som preferoval svoj stan a od vetra som bol chraneny tym vagnom. No opat zasluzene vydychnutie po predoslich narocnejsich dnoch, pocit bezpecia, ticho, ziadny ludia, len ja a priroda. Subezne obrovsky pocit vdacnosti.
Hmed som sa rozhodol ze na tomto mieste ostanem viac dni. Nakoniec to boli styri, pomohol Misovi vycistit niektore miesta od odpadkov, ktory odkryl roztapajuci sa sneh, tulal som borovicovymi horami, lovil ryby a regeneroval sa. Medzi tym mrzlo, svietilo slnko, prsalo, snezilo, dazd so snehom, fukalo, a dost casto sa to striedalo. Bolo citit ze som v lesoch, pre ktore su tipicke nahle zmeny pocasia. No kazdopadne bolo treba sa posunut dalej a tak som sa zbalil a na rusku velku noc co je 28 april som sa vybral lesom spat do mesta Talitsa odkial som autobusom dorazil do planovaneho vacsieho mesta TYUMEN.

- po prichode do mesta Tyumen na autobusovu stanicu ktora bola asi cez pol mesta cca 5km vzdialena od zeleznicnej som sa rozhodil si ist tam niekde nablizku hladat prenocovanie cize nieco ako hostel. Po mensich nezdaroch ale milych a ochotnych slecien ci pani na recepciach v drahych hoteloch sa mi podarilo obytovat v prijemnom a zrejme v jednom z tych najlepsich hostelov v meste v danej cene co bolo 500 rublov za noc t.j. cca 7 eur za noc. Vychutnal som si dalsi uspech a okamzite som poriesil nevyhnutne veci, ktore som za posledne dni nemal moznost a to poriadne sa osprchovat (vydrhnut), umyt si vlasy, vyprat si zakladne oblecenie a rozvesat mokry stan aby preschol. Ked som to mal tieto ukony za sebou, krasny, cisty, vonavy, znovuzrodeny som sa pobral na zeleznicnu stanicu si kupit listok na vlak na nadchadzajuci planovany dlhsi presun uz na ozajstny Sibir do mesta Krasnojarsk. Pri prvom pokuse v prvom okienku ma mierne zarazila dost vysoka cena listku, vpodstate ta najdrahsia koly takmer vypredanym ostatnym lacnejsim miestam, pricom som si listok kupoval kvazi den a pol pred odjazdom. Kazdopadne som si dal este cigaretku a rozmyslanie nad dalsimi pripadnymi variantami a skusil ist k okienku znova, tento krat som sa na mladu pani usmial a usmev mi bol opatovany, a zrazi pani vdaka jej snahy nasla rychlo lacnejsi sposob v mojich prvotne zvolenych datumoch. Uprimne som zadakoval lebo mi usetrila cca 40 eur a nemusela.
Na druhy den podla predpovede krasne snezilo a bolo cez den okolo -7 a tak som sa bol poprechadzat po zasnezenom meste a uzit si este kvazi naposledy krasu zimy, pretoze v nadchadzajucich dnoch sa malo uz radikalnejsie oteplovat. Nieco po polnoci som opustil hostel a nasadol na vlak smerujuci na daleky a uz ozajstny Sibir do mesta KRASNOJARSK.

- vo vlaku na ceste z Tyumena som sa rano vo svojom kupe zoznamil so super milym mladym chalanom Tajikistanskeho povodu menom BUZURGMEHR cerstvym diplomovanym studentom z Technickej Univerzity v meste Jekaterinburg, vracajucim sa domov do mesta Novosibirsk. Hned sme sa skamosili a celou cestou si spolu dobre rozumeli. Na stanici v Novosibirsk sme sa rozlucili a do mojho kupe nastupil dalsi velmi zaujimavy a prijemny starsi pan EVGENI sibirskeho povodu s ktorym som sa hned sponntane zoznamil a dal do reci. Pri prvych vetach som sa dozvedel ze je original povodom zo Sibiru a zije v Bajkalskej oblasti. Hned ma to natchlo a velmi zaujalo, pretoze zandlho tam smerujem aj ja. Dost podrobne som mu vysvetlil a popisal kto som, co riesim, akym sposobom a co mam v plane. Bolo vidiet ma chape a ze to myslim vazne. A tak dost podrobne odpovedal na moje otazky pri podrobnom pohlade do mapy a popisoval realnym sposobom danu oblast a sposob ako to tam funguje. Sice nedokazem povedat ze som ziskal konkretnejsiu viziu prejdeni Bajkalskej oblasti, ale minimalne tento clovek bol dolezity v tom ze mi dal jasne najavo, ze tam kam smerujem je uz ozajstny Sibir, kde je priroda ovela silnejsia ako clovek co sa tyka zvierat a celkovych podmienok. Tym padom sa mi prinavratil predosli "strach" respekt z dolezitych sucasti na prezitie v danej oblasti, hlavne co sa tyka respektu zo zvierat, ktorych je tam vela a cloveka sa neboja, prave naopak cloveka casto stopuju a lovia. Hovoril hlavne o zvieratach ako Sibirsky hnedy medved, vlci, aj Sibirske Tigre a Leopardy. Akoze znie to az neuveritelne, ale z jeho uprimnych slov a preziteho zivota v danej oblasti som pochopil ze neprehana a opisujemi to tak ako to je. Som velmi vdacny, ze som este pred vystupenim z vlaku stretol tohoto cloveka. Okrem tychto dolezitych informacii bol pre mna dalsi uzasny zazitok, ked som sa ho spytal na jeho cestu odkial a kam cestuje. Tak tento starsi pan z dalekej divokej zabajkalskej casti Sibiru cestuje kazdy rok na uple druhu stranu ruska do mesta Leningrad (terajsi St.Petersburg), vzdat uctu a spomienku svojmu dedovi ktory padol v druhej svetovej vojne a je tam pochovany. Cela cesta tam aj spat mu trva takmer 15 dni a na jeho pomery ho urcite aj dost vela stoji, ale poklada to ako absolutnu samozrejmost a dolezite v jeho zivote si aspon takto uctit svojich predkov a cela jeho rodina to chape rovnako. Myslim, ze to netreba dalej slovami opisovat, len sa aspon trochu nadtym v duchu zamysliet, a ulozit ako nieco vynimocne a velmi vzacne.
V tej chvily som si spomenul na jeden z mojich planovanych moznych cielov na Aliaske, kde sa chystam navstit miesto v divocine "Magic Bus" kde stravil nejaky cas, ale nakoniec aj zomrel jeden mlady chalan, ale ktoremu sa takto podarilo odkazat urcite posolstvo ci myslienku, co bolo aj zfilmovane v snimke "Into The Wild (Navrat do Divociny) a ked sa mi tam podari dorazit, tak by som chcel aj ja minimalne vzdat uctu, cest a spomienku tomuto cloveku.
Z toho pana vyzaruje velka dobrota , respekt, pokora a mudrost.

4.5. 2019 (sobota)
- mam za sebou dalsich niekolko viac dni, tak sa ich pokusim v zkratke zhrnut.
Po prichode do mesta Krasnojarsk som sa hned nasmeroval do vyhliadnuteho hostela s nazvom HOVEL Hostel cca 3km od zeleznicnej stanice. Cestou v jednej ulici som zrazu zazrel niekolko viac policajtou, a zabarikadovane ulice cestarskymi autami. Jeden z policajtou ma hned zastavil a zacal sa dost detailne vypytovat vsemozne otazky ako "kde idem, odkial, co ma vo vaku atd". Aby som zlahcil situaciu, tak som sa zacal vypytovat aj ja, ze co sa deje a pod. Dozvedel som sa ze ulicou me prejst nejaka kolona. Akoze pytal som ci daky politici a pod. Ale nakoniec sa jednalo o prvomajovy sprievid prechadzajuci mestom. Aby som zaposobil, tak som im povedal, ze jasne viem o co sa jedna, ze to je krasive a ze aj u nas to robime na prveho maja. No uz som bol ich a mohol som fotit natacat vsetko.
Hostel bol velmi super s vybornymi recepcnymi ako aj s ludmi ktori tam boli ubytovani. S niektorymi som sa aj blizsie zoznamil a skvele sa porozpraval ako aj vzajomne sa podelil o informacie, nazory a pod. No fakt skveli ludia na ktorych urcite nezabudnem napr. Anna a Oli z Berlina, 65 rocna pani cestovatelka z Kanady, americky a rusky ucitel anglistiny z Novosibirsk ako aj krasna ale vidata :) Viki z Bratsk, ktorej som urobil moj sipkovy caj lebo bola chora.
Mal som byt v hosteli len na dva dni, ale bolo tam tak dobre, ako aj v mste Krasnojarsk, ze by bola skoda tak skoro odist a ked som sa dozvedel ze si tam mozem pozicat bicykel a celkom slusny, tak mi nebolo treba hovorit a ostal som dalsi den , ktory som cely prebajkoval. Najzdil som cca 40km krizom krazom, dokonca som si zajazdil aj na 4kolkovej trati na ktorej som sa samozrejme takmer riadne dokalicil, ale nastastie som to ustal a ku koncu dna som este natrafil na velmi privetivych chalanov (Misa a Vadim), ktori ma bratsky ponukli s kadecim a mam odkazat na slovensko, ze oni su dobri ani ma bezbili neokradli , pohostili ma ako sa patri a ze nas lubia :)
- pred odchodom mi kamos poradil, aby som sa riadne vyzbrojil na cestu po lesoch, lebo je vela medvedov a inych zvierat a tak som zabehol do najbliezsieho Army shope a ked sme usudilu ze sprej na medvede nieje nic moc, tak mi poradili, ze vacsi ucinok ma granat, ze ked tak oni si beru to. No a tak mi predali granat a mam granat. Okrem toho som kupil este jednu raketu s dosahom 100m. No dufam, ze nic z toho nebudem musiet pouzit a ani sa mi to neodpali samo vo vaku. Okrem toho som zvedavy a vlastne mam dost velke obavy ako to bude prebiehat pri kontrole cez rentgen na zeleznicnej stanici aj ked mi poctivo k tomu dali opeciatkovany a podpisani certifikat :)

5.5. 2019 (nedeľa)
- no mam za sebou prvych 20km cez lesy, kopce, vrchy. Makacka bola poctiva. Aj sa zacinaju mierne komplikacie. Klasicky, ludia po ceste si ma priebezne fotili, podavali si somnou ruky, tesili sa mohli stretnut z niekym z tak daleja a priali vsetko naj.

Asi najvacsii dnesny pruser nastal vtedy, ked som prezuval zuvacku a zrazu mi nejako puklo nieco v jednom zube a odvtedy ma boli. Bolo to take daco jak keby sa v nom nieco stalo s plombou, no netusim ale je riadne citlivy. Potom ked som dorazil na vyhliadnute miesto, tak zrazu nikde normalne miesto na stan, a tam kde  som z kopcou videl ze videl tak oplotene rekreacne areale a takmer vsetky zatvorene. Nakoniec som nasiel jeden s otvorenou branou ale tam so stanovanim nesuhlasili a musel som zobrat izbu za cca (10e). Nemal som uz priliz na vyber bo sa ztmievalo a uz som bol aj unaveny. Ale to je ok. To miesto je pekne asi najmilejsie z tych vsetkych aj majitelia su taki starsi prijemni ludia. Plus nemusim rozkladat stan, a mozem si dobit telefon, navigaciu a pod. 

- Dalsi mierny pruser je to, ze ked som vytiahol z vaku pastekove tuby co som mal pripravene na chleba, tak boli podozrivo nafucane, urcite od tepla ci vo vlaku a inde. Jednu som skusil prepichnut a nato prisla explozia, skoro jak ten granat. Takze z tych pastek nic, radsej som ich vyhodil. Najblizsich 30km cez hory do najblizsej civilizacie co bude asi na 2 dni nebude urcite ziadny obchod. Ale mam este nejake zasoby, co by malo stacit, ale i tak, mohlo toho byt o tie pasteky viac. Mam dost vela vselijakych orieskov, Adamove susene ovocie, kus chleba, nejaku konzervu a plno sladkosti. Ale k tomu ma dost boli ten zub , tak som zvedavy ako to bude prebiehat. Inak dnes uz boli klieste, zopar som ich dnes zo seba pri chodzi striasol, ale vecer ked som sa prezrel, tak som nenasiel nic. No nic, idem jednu zapalit a hor sa do makkuckej postele.

6.5.-8.5. 2019 (pondelok-streda)
- Tie lesy hory som dal podla planu. Tri dni som sa brodil horami lesami lukami. Vyrazil som z mesta Krasnojarsk a to z narodneho parku STOLBY s cielom prejst tajgou cca 60km do dedinky Magansk a odtial nasadnut na elktricky vlacik a prepravit sa do maleho mesta UYAR a tam nasadnut na rychlik a presunut sa o cca 1000km dalej do mesta Irkutsk.
No ten prechod horami a lesmi mi dal poriadne zabrat, hlavne tie prevysenia, prudke nekonecne stupania hore dole s tym mojim batohom, uf. Musel som sa sam hecovat a motivovat a stupat podla porekadla "Pomali dalej zajdes" okrem toho som musel kalkulovat s vodou pretoze vela som jej nemohol vlacit a potocikou az tak vela po ceste nebolo, ale tie co boli, tie boli dolezite. Medvedov ani vlkov som nestretol a granat som zneskodnil. Buchol som ho ked som bol v lesoch a mozno vdaka tomu som mal stastie, lebo som tym mozno odplasil zver predomnou, pretoze ked som dorazil do dediny sa miestny cudovali, ze ma nic nezozralo, pretoze som vraj isiel cez ich teritoria. Posledny usek bol kruty cca 30km a uz som mal fakt dost, posledne zbytky vodya jedla a nenormalna unava. Velmi som si zelal, aby na planovanom mieste pri benzinke bol nejaky zdroj cohokolvek. A stalo sa , hned vedla benzinky boli najlepsie potraviny na svete. Predavacky nechapali, ze z kade som sa tam vynoril. Najprv som vsak vypil dve flaskove piva na ex,  az potom som bol schopny rozhovoru. Hned nato som zjedol ryby s chlebom, kolace a vypil na ex dalsie dve piva. V tej chvili a v ten den som uz vsetko vyhral, este som si podal ruku s miestnymi simpatickym chlapikom Slavkom, ktory mi velmi fandil a ako vitaz mierne podgurazeny som si postavil stan hocikde. 

- Jak som spominal ten na pol po vyske rozstiepeny zub. Polka sa hybe polka drzi. Neviem co budem stymto dalej riesit, ale asi by to chcelo zubara. A to nebude lahka uloha na Sibire aj ked v mestach urcite bude , ale cele to zrealizovat , ze vyhladat, potom vysvetlit s mojou nerustinou, potom to dat urobit, najlepsie ho dako vybrat cely von, no neprijemna komplikacia. Teraz smerujem do velkeho mesta Irkutsk, tak ak budem mat sil , tak to skusim asi tam. Ono , nerad by som to riesil ako Tom Hanks v stroskotancovi na ostrove s korculou, ale som pripraveny aj nato najhorsie. Mam kombinacky na noziku, ale aj tak dokazem vybrat asi len jednu polku zubu a druha s otvorenym nervom tam zostane, tak neviem, radsej by som to nechal na odbornika.

20.5. 2019 (pondelok)
- od prveho prichodu 9.5. do mesta Irkutsk som nemal az taky priestor na pisanie, pricom sa toho udialo naozaj vela. Rano po vystupeni z vlaku ma privital dazd a hned som sa isiel ubytovat do vopred vybrateho hostelu TOLIK asi 1km od stanice. V hosteli na recepcii som nechtiac, ale zobudil spiaceho chlapika menom ARTEM, ktoreho po prebudeni extremne bolel chrbat. I napriek tomu bol tento clovek velmi mily, priatelsky a ochotny. Zaplatil som za ubytovanie na tri dni a tesil sa, ze sa konecne umyjem, dam si do poriadku zub a celkovo sa zregenerujem po narocnejsich predchadzajucich dnoch v tajge. Avsak vsetko bolo uplne inak. Este som ani nezlozil veci a do kuchyne vosiel chalan, francuz, ktory vedel dobre po anglicky a hned sme sa zoznamili. Volal sa STEFAN. Povedal, ze sa chysta k bajkalskemu jazeru na ostrov OLKON a ked chcem mozem sa pridat, ze za 10 minut pride pre neho autobus. Bola to zaujimava ponuka, vahal som a este som sa nestihol ani rozhodnut a uz prisiel autobus. Pozrel som predpoved pocasia na nasledujuce dni, ukazovalo dazd a i napriek mojim povodnym pohodlnym planom som sa v sekunde rozhodol, ze idem, sice neviem presne kam a s kym, ale bolo to "bud, alebo". Recepcny Artem bol tak seriozny a mily, ze za peniaze, ktore som mu pred chvilou vyplatil za zarezervovane tri dni v hosteli zaplatil moj listok na autobus, pricom listok bol este o 50 rublov drahsi a i napriek tomu, ze ja som namietal a hovoril, ze nech to necha tak, ze mi je to blbe takto odist, ze ja sa z ostrova urcite vratim naspat do hostela. A tak som sa zrazu ani neviem ako ocitol pri Bajkalskom jazere a dokonca na nejakom ostrove :)
Uz samotna cesta na ostrov bola zaujimava. Trvala sedem hodin a sem tam prsalo, sem tam snezil a potom svietilo slnko. Medzitym som sa dozvedel ze moj novy kamarat tiez cestuje okolo sveta a uz je na cestach rok a pol. Velmi ma potesilo, ze tiez nevyuziva letecku dopravu a vyuziva aj stan. Co nas oboch prekvapilo a nadchlo bolo to, ze sme zistili, ze nase cesty ukoncujeme priblizne v rovnakom case (v septembri) a na rovnakom mieste (v San Franciscu) a teda je mozne, ze  sa este stretneme. Krajina sa tiez radikalne zmenila. Stromy, lesy, asfalt vystriedala prasna hrbolata polna cesta, vyprahle zaoblene kopce so sem tam pasucimi sa kravami. Nasledny prejazd kompov na ostrov bol tiez zazitok. Autobus s dalsimi autami zaparkoval na kompe a cakali sme v autobuse kedy sa kompa pohne. Chvilu sme sa rozpravali, nic sa nedialo a zrazu sa zacal znovu otvarat mostik na kompe. Mysleli sme, ze nastal nejaky problem, napr ze sme pretazeni, a niektore z aut musi vycuvat z kompy. Ale, velky omyl. Zrazu sme zistili, ze uz sme na druhej strane :))) Pozreli sme so Stefanom nechapavo na seba a zacali sme sa smiat. Bolo to az neuveritelne ako teleport, obaja sme to vnimali rovnako. Kazdopadne sme uz boli na ostrove. Potom sme sa este hodinu trmacali polnou cestou priblizne do stredu ostrava do dedinky KUZAR. V autobuse sme sa zoznamili este s dvoma talianmi, s ktorymi sme vystupili pri ich hosteli, avsak nas plan bol na ostro, cize maly nakup v miestnych potravinach a potom rychlo na najblizsi kopec, kde nas cakala uzasna sceneria plavajucich ladovych kryh na obrovskej rozlohy, obklopenymi krasnymi vysokymi horami a s piekovymi plazami. Na ostrove sme stravili dva uzasne dni a potom sme sa este spolocne vratili do mesta Irkutsk, kde sa nase cesty rozisli podla planu. On sa vidal smerom odkial som ja prisiel a ja som sa isiel obytovat na druhy pokus do povodneho hostela.
- Po ubytovani v Hosteli Tolik som konecne urobil dlhovytuzenu a nevyhnutnu ocistu tela a ostatnych veci. Vecer mi Artem (recepcny hostela) spomenul, ze sa chysta na druhy den velku akciu na pocest vitazstva Sovietskeho zvazu v druhej svetovej vojne - a teda islo o rekonstruciu bitky medzi ruskou a nemeckou armadou. Bez vahania som suhlasil s jeho nahvrhom, ze ak chcem mozem sa pridat. Hned rano dorazil do hostela druhy francuz menom Georgy, super chalan s ktorym som sa zoznamil a spomenul mu kam sa s Artemom chystame a ak chce moze sa pridat. Tak isto nevahal a tak sme vsetci traja vyrazili na vojnove pole. Akcia sa konala na mieste Svalka tzv velka Irkutska skladka cca 5km od mesta. Najprv sme sa vyviezli MHD na konecnu a potom sme stopovali. Ani nie po jednom kilometri sme sa dostali do poriadnej zapchi co naznacovali ze pojde o naozaj velku akciu s velkym poctom ludi. Moj odhad cca 5 tisic. Sucastou miesta konania bolo aj uzasne muzeum starych veci ako aj vsemozne sochy a ine veci zostrojene roznymi umelcami z roznych materialov a veci pochadzajucich zo skladky. Potom nasledovala samotna rekonstrukcia bitky. Musim priznat s poklonou ze to bolo vyborne prepracovane a zoorganizovane. Bitka mala prepracovany monumentalny , zvukovy aj vizualny prejav vratane kompletnej postupnosti strategie boja. Cize zacali dela z dialky, postupne sa priblizovali nemecke tanky a vojaci. Potom boli vzdusne boje starych vojenskych lietadiel, potom prisiel priamy boj pesiakov a na zaver dorazili ruske tanky, ktore pomohli rusom danu bitku vyhrat a ukoncit. Na zaver sa prisli tanky aj s vojakmi predviest pred divakov a to bolo nieco co ma dojalo. Ludia vitali vojakov a kricali od radosti a hrdosti ako by prave naozaj vyhrali vojnu. Citil som obrovsku energiu az mi po rukach behali zimomriavky. Nasledne sa otvorili zabrany a vsetci ludia (divaci) vybehli k tankom a vojakom. A to nebol koniec. Nasledoval este doprovodny kulturny program, vystupenie niekolkych tradicnych ruskych folklornych kapiel , ktore ma tiez dojimali. Po skonceni sme sa plni zazitkou pobrali domov. Opat sme stopovali, tento krat nas zobral nemecky vojak (herec dobrovolnik). Na zaver tejto akcie mozem povedat ze vo mne zanechala pekny a silny dojem, pricom by som vyzdvihol prejav ozajtnej hrdosti vlastneho naroda, oddannost obetavost statocnost ako aj lasku a uctu k rodine a k blizskym.
Vecer po navrate z akcie sme vitazstvo patricne oslavili s vodkou (Tundra) a dobrou hudbou. Artem celu akciu dokumnetoval a nasledne vytvoril super video, ktore pridal k dalsim jeho skvelym videam na jeho youtube kanale.

- na druhy den som vstal s miernou opicou a zahajil dlhoplanovanu a nevyhnutnu rekonstruciu mojho zlomeneho zuba. Nebudem to priliz opisovat, ale cely proces sa podarilo hladko a uspesne zrealizovat. Aj ked to trochu bolelo, ale zub bol vonku a ja som mal jeden vazny problem z krku. Musim vyzdvihnut profesionalitu a plynulost celeho procesu pocnuc jednania, prijatia, analizi a samotneho zakroku. Cele to prebehlo v jeden den a na druhy den som sa mal prist ukazat na kontrolu. No samozrejme po tom vsetkom som si dovolil priniest a zdvorilo odovzdat pani doktorke velku bombonieru ako aj jednu mensiu slecnam na recepcii.
Na druhy den som sa este regeneroval, poposielal pohladnice a balik s niekolkymi uz nepotrebnymi vecami domov. Nasledne som sa uz pripravoval na cestu, niekolkodnovy prieskym severnej strany Bajkalskeho jazera.

Bajkal_1 -》 PO STOPACH NAOMI
- z mesta irkutsk som sa autobusom nechal doviest k bajkalu na pobrezie do dedinky Balsoj Galostnoy a odtial ma cakalo cca 100km peso do jednej z vlakovych stanic na trase od stanice Bajkal do mesta Slyudanka. Cele som to odhadoval na cca 4-5 dni.
Preco som tuto cestu nazval "Po stopach Naomi" ?
Pretoze v Tolik hosteli som sa zoznamil s jednou australskou cestovatelkou, ktora sa prave balila na podobnu cestu ako som mal v plane ja, ale z opacnej strany. Dost sa ponahlala a vychadzalo to tak ze sa len mozno stretneme a aj keby nie, tak sme sa dohodli, ze mi cestou necha nejake znamenie, ktore si nejako vsimnem. Nedohodli sme sa presne a nevymenili sme si ani kontakty. Rano som ju vyprevadil na cestu a uz sme sa nevideli. O tri dni som vyrazil ja a cuduj sa svete po prvych 20km som nasiel od Naomi prve znamenie. Takmer som ho prehliadol, lebo bolo vyryte v zemine uzkeho chodnika po ktorom som kracal, ale nastasie som si ho vsimol a mna to v tej chvily tak velmi uprimne potesilo a nesmierne nadchlo, ze to naozaj urobila a tym padom som aj vedel, ze to uspesne zvladla, preroze ta jej zvysna cast, ktoru som ja mal prave za sebou bola uz viacmenej oddychova. Neskor som este pocas cesty objavil dalsie dve znamenia, ktore ma rovnako silne dojimali, ako to prve. Ono velky vplyv tychto znameni na moje pocity malo aj to, ze som bol prve tri dni uplne sam a absolutne nikoho som cestou nestretol, len niekolko volne pasucich sa koni pri jazere, zopar krav, ci opustene domy. Priebezne sa striedali lahsie oddychove useky aj s trochu tazsimi, raz hore raz dole, prechody uskymi cestickami cez kamenne utesi a kopce, alebo kratke useky cez les, alebo kameniste plaze, jaskyna a pod. Ale nic priliz extremneho a vzdy sa priebezne objavovali luxusne miesta na kempovanie. No kazdopadne bola to prekrasna niekolkodnova cesta plna prekrasnych scenerii a vyhladou za neustaleho zvuku vlniaceho sa nekonecneho jazera. Podla planu som sa po niekolkych dnoch dostal na jednu z vlakovych zastavok, kde som si musel nieco po polnoci privstat a chytit tak jediny vlak ktorym som sa rano dostal do mesta Slyudanka odkial mi nasledne za par hodin isiel rychlil do dalsieho planovaneho mesta na druhej strane bajkalskeho jazera ULAN-UDE vzdialeneho cca 500km.

26.5. 2019 (nedeľa)
- po vystupeni z vlaku bolo jasne, ze sa jedna o uplne ine mesto ako tie predtym a nie nahodou, pretoze sa jednalo o hlavne mesto na obchodnej trase z mongolska. Takze, aj samotne mesto malo taky zvlastny rusko-azijsky nadych a samozrejme na klasickych rusov tu clovek natrafil len zriedka. Z velkej vacsiny tu prevazoval narod tzv. Buriati. Tazko ich opisat, ale mozno nieco ako mongoli, cinania a rusi dohromady. Kazdopadne zaujimavy svojrazni orginalny a mili ludia s prevazne budhistickou vierou. Mal som moznost mat s nimi aj par osobnych zazitkou, ktore stali zato. Kazdopadne zaujimave mesto, ktore vo mne zanechalo velmi dobry dojem a urcite stoji za to ho navstivit. Clovek tu ma moznost navstivit aj niekolko ruskych budhistickych chramov ci uz priamo v meste, alebo na okraji mesta. Mimo ineho sa tu nachadza aj najvacsia Leninova hlava (socha) na svete. :))
Z vlaku som zamieril rovno do vopred vybraneho hostela s nazvom TRAVELERS Hostel, kde stretol a zoznamil s naozaj vela dobrymi a zaujimavymi ludmi z roznych kutov sveta. S niektorymi z nich som dodnes zostal v silnom kamaratskom kontakte. Napriklad Dana z Izraela, Henry z Juhoafrickej republiky, Jihan z Japonska, jeden parik cestovatelov z Nemecka, druhi par z Argentiny, potom velmi simpaticka slecna Ilhem z Francuzska s ktorou som sa este stretol o par dni v dalsom meste Khabarovsk, potom dvaja starsi pani bratia z Juznej Korei, ktori pricestovali z J. Korei na motorkach , pricom ten starsi brat (71 rokov) prisiel na skutri. Tazko si take nieco predstavit, ale bolo vidiet, ze tyto chlapici maju limity uplne niekde inde, ale obaja velmi mili, dobrosrdecni a vdacni ludia. Samotni manager hostelu Ajur azijskeho povodu bol velmi sikovny a simpaticky clovek, ktori bol maximalne ochotny a vzdy vedel so vsetkym pomoct a poradit. No naozaj skvele miesto a koncetracia dobrych a zaujimavych ludi, preto som sa z tohoto kraja az tak neponahlal a snazil som sa si ho co najviac vychutnat a uzit.
- po niekolkych dnoch regeneracie a navstevy budhistickych chramov Darsan som vyrazil na velke dobrodruzstvo do poriadnej prirody a divociny velkeho poloostrova narodneho parku nedaleko dediny UST BARGUZIN. Toto miesto mi dost razne doporucoval francuzsky kamarat Eugeny v Irkutskom hosteli a tak som dal ma jeho radu a vydal sa do neznama.

- po pat hodinovej ceste ma autobus vylozil na benzinke na okraji mestecka. Vdaka silnemu vetru a prachu benzinka posobila ako nejake opustene miesto na divokom zapade. Cesta ku prvej trase od vstupu do divociny bola dlha cca 40km cize dost dlha a aut za den preslo tadial velmi malo, mozno tak tri. Nemalo vyznam cakat na nejake auto a tak som zacal kracat. Prvych 15km som presiel peso a potom sa mi podarilo stopnut miestnich straznikov parku, ktory ma odviezli na zaciatok trasy chodnika. V ten vecer som tam prespal a rano sa vydal na cestu po poloostrove. Mal som v plane dva hlavne ciele a to dostat sa horucim pramenom a vystupit na najvyssiu horu poloostrova Platau. Najprv som sa vydal k horucim pramenom. Za necele tri hodiny som dorazil do poslednej malickej osady Kurbulik a odtial uz len divocina. Mimochodom kazdy clovek ktoreho som cestou stretol mi razne pripomenul, ze na poloostrove sa pohybuje vela medvedov. Posledny clovek mi ukazal v piesku aj medvedie stopy a povedal ze rano videli medvedicu s mladatom. Hned som si pripevnil na batoh zvoncek a od tej chvile som zacal byt naozaj obozretny. Po cca 15km kracania divocinou som sa dostal na dlhu pieskovu plaz plnu medvedich stop a bolo mi jasne, ze sa jedna o urcitu hlavnu medvediu trasu. Pozdlz celej plaze sa nachadzali rozne taboriska. Skoro pri kazdom taborisku sa nachadzala lavicka so strieskou a pri niektorych bol rebrik, ktory sluzil ako unikova cesta na striesku v pripade kontaktu s medvedom. Pri jednom mieste som nasiel aj mensi dreveny zrub a to sa mi pozdavalo ako najlepsie miesto. Horuce pramene boli od plaze vzdialene uz len tri kilometre a tak som si v drevenom zrube odlozil veci a vydal sa k pramenom. Po hodine som dorazil na miesto. Kedze som tam bol uplne sam, tak som nevahal a v pramenoch som sa povymacal. Pomali sa ztmievalo tak som sa vydal naspat k taborisku. Kedze v zrube bolo niekolko pavukov tak som este zvazoval, ze prenocujem vonku v stane na plazi. Sadol som si na lavicku a vyfajcil asi dve cigaretky a potom som sa vybral ku zrubu. A zrazu ako som vystupil na plaz som zazrel cca 100m odomna velkeho hnedeho medveda. Ostal som stat ako zmeraveny, medved ma tiez spozoroval. Asi 5 sekund sme stali a pozerali na seba. Az v poslednej sekunde ma napadlo, ze ak sa pohne tak sa rozbehnem oproti nemu a vbehnem do drevenej budi. Nastastie sa rozbehol ale opacnym smerom odomna naspat do tajgi. Hned som sa pobral do dreveneho zrubu a bolo mi jasne, ze v tu noc prenocujem tam aj s pavukmi a poriadne sa zavriem.
- na druhy den som sa skoro rano vybral cestou spat do dedinky Kurbulik a odtial smerom k upatiu hory Platau, kde som prenocoval v stane. V noci som sa par krat prebudil na rozne zvuky okolo mojho taboriska, sice som sa tu noc az tak nevyspal, ale vsetko bolo v poriadku a rano som vyrazil na horu. Stupal som s plnym batohom a poviem Vam bola to poriadna drina. Miestami som mal aj mierne krizy, ale nastastie ma nezlomili a stupal som dalej. Cuduj sa svete, tesne pod vrcholom som stretol prvych ludi po styroch dnoch, ktori sa vracali z vrcholu dolu. Urobilo mi to velku radost stretnut ludi a boli to naozaj velmi mili ludia. Hned sme sa zoznamili, chvilu sme sa rozpravali a potom sa rozlucili. Oni isli smerom dolu a ja som pokracoval na vrchol. Po necelej hodine som bol hore. Mal som vyborne pocasue 

- teraz ked to uz mam za sebou, musim povedat, ze sa jednalo o velky "Highlight" vrchol a zaroven posledny vylet do divociny pocas mojho cestovania, hlavne co sa tyka Ruska.

3.-4.6. 2019 (pondelok-utorok)
- KHABAROVSK

4.-6.6. 2019 (utorok-štvrtok)
- VLADIVOSTOK

7.-13.6. 2019 (piatok-štvrtok)
- Prilet na ALIASKU do mesta FAIRBANKS

13.6. 2019 (štvrtok)
- prilet do mesta ANCHORAGE a nasledne prilet do mesta KING SALMON a nasledne presun do rybarskeho mesta NAKNEK.

13.-27.6. 2019 (štvrtok-štvrtok)
- praca na lodi v rybarskej oblasti NAKNEK

27.6. 2019 (štvrtok)
- prilet do mesta Anchorage z Naknek.

27.6 - 4.7. 2019 (štvrtok-štvrtok)
- u Scottyho v Anchorage.
- velmi mila rodinka s Lili a Aurora Blue a jeho otcom, polovnikom ktory lovil cely zivot lukom
- lezenie na okolite skaly
- navsteva Growshopu a Scottyho kamosa
- bajkovanie
- male zemetrasenie okolo obeda v Anchorage.
- stretko s mojim super znamym pilotom zo Seattlu Ryanom Blairom, ktoremu som vdacny za celkovu vypravu do Naknek a Anchorage.


4.7. 2019 (štvrtok)
- odchod so Scottym , s Lili a s Aurorou do Willou na rafting s Willom vo Willlou.

5.7. 2019 (piatok)
- prichod stopom do Healy a taborisko pri 8 miles lake. (3 stopy) a potom 15 km peso.

6.7. - 10.7. 2019 (sobota-streda)
- cesta k magic busu po Stempede Trail od 8 miles lake
- dost narocny hike, prechod cez baziny, potoky, riecky a rieky, velmi teplo, plno komarov.
- uspesne prebrodena rieka Savage River
- taborisko Supertramps Village pri Teklanika river
- tri dni pokus o prebrodenie rieky plavanim, aj na nafukovacom matraci na roznych miestach.
- bohuzial prechod cez rieku nemozny, priliz silny prud
- navrat po Stempede Trail do mesta Healy, opat narocna cesta spat.

10.7. 2019 (streda)
- camping v Healy s bikermi s rodinkou z Holandska smerujucimi z Fairbanks do Seattle a bajkerom Johnom z New Yersey do Alaska Seward

11.7. - 15.7. 2019 (štvrtok-pondelok)
- stopovacka z Healy do Fairbanks (1 stop)
- navsteva u August
- North muzeum University of Alaska
- nedelna omsa v Apostolic Pentacostal church

15.7. 2019 (pondelok)
- stopovacka z Fairbanks smer Kanada
- na tri stopy do mestecka Tok
- pomoc s drevom u sestri posledneho stopa v Tok
- prespanie u nej

16.7. 2019 (utorok)
- presun pesu 18 km po ceste od Tok na razcestie Alaska Highway a Taylor Highway
- pokus o stopovanie na Taylor hw. smer Chicken, Kanadska hranica a Yukon, Dawson city 
- za 2 hodiny 3 auta. Za 4 hodiny 7 aut dohromady
- stopovanie neuspesne.
- prespanie v zchatralom komplexe motelu


17.7. 2019 (streda)
- rano budicek a druhy pokus o stopovanie smer Dawson city
- 7 auto uspesne, zastavili dvaja velmi mily francuzsky hasici z Pariza (Pierre a Juan Fransoua) , ktory mesiac cestuju po Aliaske a Yukone.
- uspesny prechod Kanadskou hranicou a docestovanie do prveho mesta v Yukone Dawson city.
- vecerna prechadzka po mestecku a prespanie v Kempe.

18.7. 2019 (štvrtok)
- rano budicek a ranny vystup na najvyssi kopec nad mestomom
- potom som sa s chalanmi zviezol dalej na razcestie nedaleko mesta Carmacks , kde sa uz nase spolocne cestovanie rozdelilo.
Oni pokracovali dalej do mesta White Horse
- po ceste stretli mensieho medveda grizliho a bombra
- ja som ostal prenocovat v kempe pri rieke v ktorej som si zaplaval a zregeneroval sa na dalsiu nie lahku odlahlu severnu cestu po Cambell highway smer Watson Lake

19.7. 2019 (piatok)
- ani nie do hodiny mi zastavil skvely clovek Nielson, ktory ma zobral do Ross River
- stretnutie s Last Trapperom
- prespanie u Nielsona a jeho manzelky Judy aj s elektrikarom Brusom a s dvoma motorkarmi z Noveho Zelandu James a Soi.

20.7. 2019 (sobota)
- hike a stopovanie od Ross River po Cambel highway cca 25km, 5 aut za cely den.
- stretnutie s medvedom hnedym samicou s jednym mladatom.
- stretnutie s orlom a s dikobrazom
- stopovanie neuspesne, burka
- prespanie na verande niekoho chalupy

21.7. 2019 (nedeľa)
- skoro rano pokracovanie v slapani a stopovani, po dvoch hodinach jedno auto
- stastie, zobrali ma dvaja miestni indiani z kmena Kaska.
- uzasna cesta s nimi , poznavanie rastlin a zvierat
- prvy cierny medvek

- kracanie a stopovanie z Watson lake , smer Fort Nelson
- zastavil mi skvely clovek hudbnik, nahravac, rezbar umelec , ktory pracuje ako navadzac pre nakladakmi.
- velmi rychli , ale bezpecny jazdec
- pocas cesty vela medvedov, bizonov, jelenov a srn a dikobraz
- prekrasna cesta cez hory, ale rychla ako blesk a vecer
- prenocovanie na super ihrisku vo Fort Nelson

22.7. 2019 (pondelok)
- oddychovy den
- pokus o stopovacku smer Dawson Creek
- objavil som ceske pivo Czechvar. Neodolal som a zvladol som tri
- prijal som ponuknute ubytko vo velmi prijemnom Sheltery
- waw sprcha a postel
- velmi mila pani indianka Helen v Sheltery
- ukazala mi dalsiu rastlinu, ktora sa da jest

23.7. 2019 (utorok)
- pokus o druhu stopovacku z Fort Nelson do dawsnom Creek
- hned po niekolkych minutach uspech, zastavil mi chlapik menom Troy, technik vrtacich zariadeni ropneho priemyslu
- super flek na stanovacku a prenocovanie na okraji mesta Dawson Creek
- kratky ale velmi prijemny vecerny hiking po okoli

24.7. 2019 (streda)
- rano dazd a bude prsat cely den, viem vedel som :)
- rychlovka zbalenie stanu a 7km dazdivy hike na autobus do mesta
- ziadny Greyhound , ale chvala iny jediny prepravca
- smer Calgary

25.7. 2019 (štvrtok)
- skory ranny prichod do Calgary o 3:00
- zoznamka s mestom, ranna kava
- smer ku Vikimu
- hura u Vikiho

26.7. - 31.7. 2019 (piatok-streda)
- stretko a zoznamko s velmi simpatickou Vikiho priatelkou Adou
- vylet do hor Gost River od piatku do nedele
- super dva dni lezenie a kempovanie so super ludmi
- bajking a grilovacka u Vikiho so skvelymi spolubydlicimi
- stretko s Majom Srnikom
- lezenie na umelej stene

31.7. 2019 (streda)
- skoro rano od Vikiho na autobus do Lake Louise
- z Banff dalsim busom do Lake Louise
- hike a stanovanie u Lake Annet
- stretol som Dikobraza

1.8. 2019 (štvrtok)
- uspesny vystup na Mont Temple 3544 m.
- super pocasie, prekrasne scenerie
- na vrchole som stretol chalana menom Dustin
- boli sme posledny co v ten den vystupali na vrchol. Pomohol som mu trochu so zostupom
- stretol som prepelicu

2.8. 2019 (piatok)
- hike ku Giant Steps a pol cesty ku Lake Temple
- stretol som svista
- vecer a v noci prsi

3.8. 2019 (sobota)
- zostup z mojho taboriska na Lake Annet do dediny Lake Louise
- stretol som mladeho Jelena
- opat civilizacia, strasne vela turistov
- hlupak s papierovou taskou v Liquer store
- pokus o stopovanie z Lake Louise smer Vancouver
- prvy kratky stop do Field
- druhy dlhy blaznivy stop do mesta Kelowna s Willom a so Shien
- prespanie u Shieninej Tety

4.8. 2019 (nedeľa)
- ranne okupanie v jazere
 stopovacka z Kelowna do Vanvouver
- oslovil som prve auto a podarilo sa, zobrali ma super ludia John a jeho manzelka az priamo na hranice Canada-Usa do White Rock
- vecer som prekrocil hranice a dostal sa opat do Usa
- na benzinke som si kupil 4 Guinessy a prenocovanie s kackamy v parku v hranicnej dedinke Blaine

5.8. 2019 (pondelok)
- rano stopovacka smer Seattle
- nahla zmena planu na zaklade zistenia predosleho nedorozumenia, ze Kitty je vo Vancouvri.
- otocka a navrat na hranice a naspat do Kanady

5.8.-11.8. 2019 (pondelok-nedeľa)
- poulicny gitarista , dostal som cdko
- uzasna navsteva u Kitty vo Vancouvri
- uplne skvele zeny kamosky spolubyvajuce Gali a Rita
- je o mna kralovsky postarane, citim sa ako v raji, vyhladovany od medvedov z lesov u troch vil v peknom meste
- vela vyletov do downtownu a okolia
- olympske medalie vo Vancouvery
- traja na plazi
- spievajuci sofer autobusu
- vsede tulene a kosatky
- vela dobreho jedla, mexiko, italia, thai a hlavne sikovne kucharki
- navsteva a nakup v rastlinkovom obchode
- kvetinovy pozdrav pre vily
- odplavanie jednej ulice z centra, lod vacsia ako titanik
- perfektny indiansky festival a pivo a vela jedla na okraji mesta
- rozlucka blahobytom a s uzasnymi vilami vo Vancouvri, som velmi vdacny, dakujem

11.8. 2019 (nedeľa)
- prichod Busom do Seattlu
- vecer stretko s mojim velmi dobrym americkym priatelom, pilotom a rockerom Ryanom Blairom


12.8. 2019 (pondelok)
- prvy trek s Ryanom na prve jazero - kupacka


13.8. 2019 (utorok)
- druhy trek s Ryanom na druhe jazero - Summit Lake - kupacka


14.8. 2019 (streda)
- navsteva mesta Seattlu
- foto s Jimmim


14.8. - 1.9. 2019 (streda-nedeľa)
- foto s Jimmim
- 17:00 zaciatok kracania po Pacific Crest Trail cez stat Washington od horskeho prechodu Snowqualmie do hranicneho mestecka Cascade Locks statu Oregon.
- prva cast 180 km zo Snoqualmie do horskeho prechodu White Pass za 8 dni
- druha cast 250 km z White Pass do hranicneho mestecka Cascade Locks statu Oregon za 10 dni

3.9. 2019 (utorok)
- zapocatie cesty smerom DOMOV.
- prvym busom z Cascade Locks do mesta Portland v state Oregon
- vecer dalsim busom Greyhound 24h cesta smer Kalifornia

4.9. 2019 (streda)
- podvecer prichod do mesta Los Angeles
- presun na druhu stanicu a busom priamo na letisko
- odlet podla planu :-)


5.9. 2019 (štvrtok)
- podvecer prilet do Pariza
- prestup na druhe lietadlo z Pariza do Viedne
- prilet a stretko s prvymi drahymi kamaratmi Lionom a Katkou (dakujem za vyzdvihnutie)
- navrat do Rodnej zemi o 23:59 a prespanie v BA u Lionovcov


6.9. 2019 (piatok)
- rano vlakom z Bratislavu do Novych Zamkou a druhym vlacikom do finalnej destinacie mojho navratu domov do Hurbanova








2 comments:

  1. Sony ďakujem a držím prsty. Dones z cesty tie zuby čo si na tebe tygre medvede a leopard vylámu.

    ReplyDelete